V prvom rade sa budem venovať samotnému zápasu. K hlavnému problému sa dostanem neskôr. D2 bola slušne zaplnená, len tak-tak som si našiel miesto. Osobne som si vychutnal hymnu, aj keď pri tom druhom hlásateľovi a zapnutých reflektoroch to nie je ono, nevadí. Napriek tomu, ze D2 bola zaplnená úplne, tak štadión bol zhruba z 60%. Dôvod? TV prenos, nový postupný spôsob predávania lístkov cez ticketportal, zlé výkony.. nech bol skutočný dôvod akýkoľvek, je zbytočné nad tým polemizovať.

Prvá tretina bola pomerne jednotvárna, veď ste to možno videli v TV. Slovan búšil, Košice sa bránili, Lipovský chytal. Napriek tomu, že bola absolútna prevaha domácich, gól padol len jeden a Košičania mohli s úsmevom na tvári ísť na prestávku. Som rád, že konečne raz Slovan začal náporom a snažil sa tvoriť. Škoda tej (ne)efektivity.

Druhá tretina. Čo dodať? Bez obrany to nejde. V druhej tretine nastalo klasické poľavenie, ktoré dokázali Košice úplne bez problémov využiť a po dvoch protiútokoch nádherne vyrovnali a následne 5 sekúnd pred koncom druhej tretiny zvýšili na 1:2 z pohľadu domácich, čo bol jasný signál pre D2 a všetkých fanúšikov, že čo sa bude ďalej diať. Treba povedať, že minimálne ten druhý gól bol chytateľný, ale keď ani Sasu nechytá v životnej forme, tak problémy s deravou obranou sa začínajú pomerne jasne prejavovať aj vo výsledkoch.

Tretia tretina sa pomerne ťažko hodnotí, aspoň z pohľadu belasého fanúšika. Na jej začiatku sme hneď dostali gól na 1:3, opäť po rovnakej akcii ako padli prvé dva góly do našej siete. Po tomto góle musím skonštatovať jednu vec: Slovan sa rozpadol. Od toho gólu sa už nedalo hovoriť o tíme, zostal len akýsi zhluk hráčov. Žiadny systém, chaos, bieda.. tím sa rozpadol a Košice si s nami robili čo chceli. Gól na 1:4 po úplnom vyšachovaní všetkých naokolo bol len logickým vyústením diania na ľade, kedy už Slovan de facto neexistoval.

“Čerešničkou na torte” bola bitka Döme (Slovan) - Chmelo (Košice), alebo ak chcete útok Roba na mladého Chmela. Samotnú bitku/útok začal Robo Döme a Chmelo sa viacmenej ani nezapájal (aj keď z opakovaných záberov je jasné, že sa chystal zapojiť svojím dielom, ale jednoducho bol porazený). Na internete sa rozbúrilo mnoho diskusií, v ktorej sa viacmenej užívateľia zhodli na tom, že to Robo urobiť nemal a poďla mimobratislavských je to zbabelý chudák. V podobnom duchu sa niesla tiež diskusia na mojom domovskom game.hokej.sk , kde sa snažili celú vec podobne ako na iných diskusíach prekrútiť a urobiť z Roba chorobného psychopata. Nikto z kritizujúcich sa ale nepozastavil na jednou vecou, na ktorú sme sa spoločne s tomkom snažili poukázať - spúšťací mechanizmus. Napriek tomu, že taktiež patrím k tým, čo Robovo počítanie odsudzujú, netvrdím, že je psychicky chorý ako to tvrdia iný. Ten, kto bol na zápase musel vidieť, že Robovi len tak nepreplo. Každá minca má totiž dve strany. Áno, stať sa to nemalo, ale jeho reakcia bola len logickým vyústením diania na ľade. Prvou a pre fanúšikov belasých (to jest aj pre mňa) hádam najdôležitejšou je prístup spoluhráčov. Obrana 0 bodov, hráči v útoku na to kašlú a v tíme sú hadam traja/štyria hráči čo bojujú. Frustrácia zo spoluhráčov, takáto vec sa rieši po zápase. Verím, že keby bol dôvod len takýto, nič by sa neudialo. Potom je tu ďalšia nemenej podstatná vec v rámci samotnej hokejovej ligy. Od polky zápasu bolo badať istého pána v pruhovanom šate, známeho pod prezývkou “zebra”. Nebudem tvrdiť, že výrazne ovplyvnil zápas čo sa týka výsledku alebo prevahy na ľade, to je vec hráčov a tam nás nejako nepoškodil. Svojím prístupom, respektíve metrom ma jednotlivé mužstvá dobre brnkal na nervy hráčom. Možno nie cielenie, ale ten kto hral hokej(bal) mi určite dá za pravdu, že ak je hráč osekávaný, faulovaný, ale rozhodca sa len usmieva, tak v hráčovi to dobre vrie. A kto pozeral, tak videl, že na Robovi bola včera zlomená nejedna hokejka. Myslím pár minút pred incidentom ho poosekával aj samotný Chmelo, takže v Robovi to pravepodobne vrelo. Každý poznáme také situácie, keď to v nás vrie a stačí aj jedno zle vybraté slovíčko od druhej osoby a sami robíme veci, ktoré neskôr ľutujeme. Myslím, že Robo už svoj čin oľutoval. Urobil chybu, všetci to dobre vieme, ale každý by sa na jeho mieste pravdepodobne zachoval rovnako. Pri tom prejazde za bránkou sa niečo muselo stať, čo Roba naštartovalo aby bil hlava nehlava. Objavili sa názory, že Robo je zbabelec a mal si vybrať seberovného. Po pokrikoch na jeho osobu sa aj vybral ku striedačke Košíc, kde ale ako už viete “pochopenie” nenašiel. Preto prívlastok zbabelec pokladám za donebavolajúci, keď je tu šanca kopnúť si, prečo nie.. Ale veď nechajme to tak. Neobhajujem ho, ale ani neodsudzujem. Nikto okrem jeho samého nepozná skutočnú pravdu. My nevieme, čo bolo dôvodom jeho reakcie, prečo to urobil. V tomto blogu som sa pokúsil zhrnúť dôvody, ktoré mohli atak podmieniť. Robo jednoznačne urobil chybu, to bez debaty, jeho reakcia bola zlá, ale ak bola podmienená vyššie spomenutými vecami, bola logická. Očakávam, že dostane dodatočný trest od disciplinárnej komisie vo forme zastavenia činnosti na pár zápasov. Za ten čas sa dúfam v Slovane udejú zmeny, ktoré zamedzia výkonu a výkyvom tak typickým pre naše druhé tretiny, ale aj podmienia zmenu nášho celkového herného prevaju. Želám Robovi veľa štastia do budúcnosti a verím, že bude aj naďalej súčastou nášho belasého stroja. na záver dodám, že nám fanúšikom aspoň dodal nádej, že aspoň niekoho tie prehry štvú.